Zaujímavosti o zlate
Aurum
Zlato, latinsky aurum, v preklade znamená „žiarivý úsvit“.
Chemický prvok
Zlato má chemickú značku Au, bod topenia je 1 064 °C, bod varu 2 600 až 2 864 °C.
Pôvod zlata
Zlato nepochádza zo Zeme, vzniklo pri výbuchu hviezd a na Zem ho dopravili meteority 200 miliónov rokov po jej vzniku.
Zemská kôra
Zemská kôra obsahuje priemerne 0,0045 g zlata v tone hornín.
Rýdzosť
Rýdzosť („rýdzi“ = čistý, nezmiešaný) je číselný údaj o pomernom hmotnostnom obsahu zlata v predmete alebo v zliatine.
Karáty
Rýdzosť sa tradične udáva v karátoch (kt), jeden karát pritom zodpovedá 1/24 hmotnosti a rýdze zlato má teda 24 karátov.
Všadeprítomnosť
Zlato je v podstate všade, z hornín putuje do vody, do rastlín i živočíchov.
Ľudské telo
Naše telo obsahuje asi 0,2 miligramu zlata, väčšina z toho je v krvi.
Gastronómia
Zlato je jedlé a nijako nám neškodí, preto sa používa aj vo vysokej gastronómii.
Mäkkosť
Čisté zlato je mäkké a možno do neho škriabať nechtom.
Vodivosť
Zlato je druhý najvodivejší kov po striebre.
Mendelejevova sústava chemických prvkov
Zlato je na 79. mieste v Mendelejevovej sústave chemických prvkov.
Hustota
Zlato má vysokú hustotu, 19x vyššiu než voda, 2,5x vyššiu než železo.
Jedna tona zlata
Jedna tona zlata sa zmestí do kocky s hranou 37,27 centimetra.
Jedna unca zlata
Jednu uncu zlata (31,1 g) je možné roztepať do dosky s rozmermi 9 x 9 m alebo ako drôtik na dĺžku
76 km.
Pozlacovanie predmetov
Na pozlacovanie predmetov sa používajú lupienky zlata o sile 0,0001 mm.
Eiffelova veža
Všetko fyzické zlato na svete sa zmestí do 1. poschodia Eiffelovej veže.
Najväčšia zlatá tehla
Najväčšia zlatá tehla na svete váži 250 kg.
Zásoba vyťaženého zlata
Zásoba vyťaženého zlata na svete sa ročne zvyšuje len o 1 až 2 %.
Nugget
Nugget je prírodný kus zlata rôznej veľkosti a tvaru.