Zlato, latinsky aurum, v preklade znamená „žiarivý úsvit“.

Zlato má chemickú značku Au, bod topenia je 1 064 °C, bod varu 2 600 až 2 864 °C.

Zlato nepochádza zo Zeme, vzniklo pri výbuchu hviezd a na Zem ho dopravili meteority 200 miliónov rokov po jej vzniku.

Zemská kôra obsahuje priemerne 0,0045 g zlata v tone hornín.

Rýdzosť („rýdzi“ = čistý, nezmiešaný) je číselný údaj o pomernom hmotnostnom obsahu zlata v predmete alebo v zliatine.

Rýdzosť sa tradične udáva v karátoch (kt), jeden karát pritom zodpovedá 1/24 hmotnosti a rýdze zlato má teda 24 karátov.

Zlato je v podstate všade, z hornín putuje do vody, do rastlín i živočíchov.

Naše telo obsahuje asi 0,2 miligramu zlata, väčšina z toho je v krvi.

Zlato je jedlé a nijako nám neškodí, preto sa používa aj vo vysokej gastronómii.

Čisté zlato je mäkké a možno do neho škriabať nechtom.

Zlato je druhý najvodivejší kov po striebre.

Zlato je na 79. mieste v Mendelejevovej sústave chemických prvkov.

Zlato má vysokú hustotu, 19x vyššiu než voda, 2,5x vyššiu než železo.

Jedna tona zlata sa zmestí do kocky s hranou 37,27 centimetra.

Jednu uncu zlata (31,1 g) je možné roztepať do dosky s rozmermi 9 x 9 m alebo ako drôtik na dĺžku
76 km.

Na pozlacovanie predmetov sa používajú lupienky zlata o sile 0,0001 mm.

Všetko fyzické zlato na svete sa zmestí do 1. poschodia Eiffelovej veže.

Najväčšia zlatá tehla na svete váži 250 kg.

Zásoba vyťaženého zlata na svete sa ročne zvyšuje len o 1 až 2 %.

Nugget je prírodný kus zlata rôznej veľkosti a tvaru.